Prešiel si okolo, nevidel si ma..len ja teba a chcela som zakričať TU SOM!! Myslela som, že som voči tebe už odolná..ale nie je tomu tak a ja – šťastná i nešťastná – som ťa nechala prejsť okolo mňa ako tieň..ako cudzieho..ako nikoho a zároveň každého.
Čo to človek v sebe má, čo nedokáže zo seba vytrhnúť? Myšlienky, gestá, slová, pohľady?..všetky tvoje ovládam..vidím ich v snoch..cítim vône, ktoré nás spájali..
Zmývam zo seba všetko,čo si pamätáš, ale nejde to..nie je to ani jednoduché ani zložité..som v rozpakoch či chcem..či chcem sa zbaviť spomienok na teba..či chcem zabudnúť na úsmev, ktorý si mal len pre mňa.. alebo musím?..musím??..ALE AKO??..
AKO sa v sebe od teba odpútať?
AKO preskočiť tieň?
AKO nevidieť zelené listy a tvoje nadšenia,že je leto, že sme tu boli a spolu?
AKO sa z toho nezblázniť?
AKO nestratiť cestu pri pohľade na tvoj odchod?
AKO ťa nevidieť?
..návrat nemožný, ideme každý svojou cestou..navždy.
nautilus ...a možno by stačilo ...
Celá debata | RSS tejto debaty